Poznáte to. Život sa monotónne uberá svojím pomalým nezáživným tempom. Školský rok, prázdniny, školský rok, prázdniny, školský rok, prázdniny a takto dokola už pár pekných rokov. Občas malé oživenie v podobe vítaného dobrodružstva. A občas vám do života vbehne človek, ktorý v ňom narobí chaos, zmätok a neporiadok. Pekne povedané, otočí vám život o pár desiatok stupňov alebo ho totálne prevráti naruby.
Stretli sme sa v prvom ročníku na gympli. Najskôr sme sa k sebe veľmi nemali, ale čas to vyriešil za nás. Postupne sme zistili, že strelené sme rovnako, puberta s nami tiež plieska rovnako, názory máme podobné a srdcia tiež na skoro totožnom mieste. Nie že by si Lea vybrala z tých sedemnástich ďalších spolužiačok, nieeeeeeeeeee, ona si zvolí za obeť práve mňa a systematicky mi ničí nervy presne mierenými, rafinovanými a premyslenými šialenstvami. Len dúfam, že nikdy nebudem musieť riešiť dilemu, či ju mám prizabiť hneď alebo hneď o chvíľu.
Ono je vzácne stretnúť takého človeka. Každý človek, ktorý sa dotkne jemnej siete vnútra a srdca, zasiahne do života, niekto pozitívne, iný negatívne, jeden menej, druhý viac. Od každého sa môžeme niečomu podučiť. No len niektorí dokážu presmerovať a pootočiť život iných. Napríklad môj Lea. V podstate je to nekonfliktný typ, milé dievča, skvelá spolužiačka, len občas sa nevie rozhodnúť a to sú teda stavy, to mi verte. Vtedy sa mi z nej chce zblázniť. Dá sa s ňou počítať za každého počasia, ona už patrí k inventáru môjho života. Väčšinou má dobrú náladu. A keď nemá, aj tak má. Alebo sa na ňu naladí. Skvelo analyzuje. Asi by mala byť psychologička alebo iná vymývačka mozgov. Keď mám problém, ani neviem ako, ale poviem alebo napíšem jej aj to, čo nechcem. Je úplne nehorázne, ako dokáže rozohrať kúzlo svojej osobnosti aj po „mŕtvom“ nete. Už len čakám, kedy sa mi o nej začnú snívať nočné mory, v ktorých ma bude dopovať niečím neidentifikovateľným na vymývanie osobnosti.
Na druhej strane je veselá. Niekedy až tak, že mám chuť niečo po nej hodiť. Každý frfle, nadáva, sťažuje sa a ona vysmiata: never mind! Najhoršie je, že jej nedokážem nepodľahnúť a onedlho mám dobrú náladu aj ja. Ale zasa je to dobré, ak mám stavy smútku. Vtedy mi veľmi pomáha ;) (len ma štve, že keď má ona komplikovaný stav zlého pocitu zo seba samej, nedokážem jej väčšinou pomôcť. Veď keď je tak komplikovaná, že má problém vyznať sa sama v sebe! Vŕŕŕŕ.). A občas sa mi zdá ľahostajná. Ja sa šrotím a ona si zahlási: „Veď to sa nejako to, spraví, neuč sa to.“ Keby mi to nepísala po nete, tak by asi lietali chlpy.
Tak takáto je Lejanka. Má kladné aj záporné vlastnosti, ale najhoršie je, že tie kladné vysoko prevyšujú. Som veľmi rada, že som stretla práve ňu. A ďakujem jej aj za to, že mi ničí nervy. Aspoň viem, že ešte stále žijem... A ona tiež.....
Komentáre