Život študenta

     Ako väčšina dievčat v mojom veku, aj ja túžim po chodení s chlapcom, objatí, bozku... Po láske. Preto som sa pred rokom rozhodla, že svojho princa na bielom koni si nájdem sama. O radách, ako ,,počkaj, láska príde, keď to budeš najmenej čakať“ alebo ,,dievča nemá hľadať chlapca, on si nájde ju“ som síce rozmýšľala, ale prišla som k záveru, že je to blbosť... Hľadala som a hľadala... A stále nič... Keď som to konečne vzdala, prišla láska. Lenže ako! Môj najlepší kamarát sa zbláznil (aspoň ja som to tak vnímala). Chcel odo mňa viac, ako len kamarátstvo, na čo som ja nebola ochotná pristúpiť. Dôvodov bolo veľa. Nielen to, že sme sa poznali ako svoje topánky, ani nepamätám odkedy... Vedel o mne všetko... A zrazu som mala pocit, že si musím dávať pozor na to, čo mu poviem, ako sa budem tváriť a nebodaj sa ho dotknem, tak amen... Plakala som v noci, ale aj cez deň. Doteraz neviem, prečo ma to tak vzalo. Možno preto, že som cítila ako strácam niekoho, koho mám veľmi rada, dokonca ako svojho brata. To však nebolo to najhoršie. Potrebovala som, aby mi pomohol, bol pri mne, rozprával sa so mnou. Ale kde! On si odišiel na internát a bolo! Prezvonil, poslal SMS a tým to haslo. Navzájom sme sa sami sebe strácali.

     Dopadlo sme tak, ako som predpovedala. Teraz sa síce občas rozprávame, ale nikdy to už nebude také, ako predtým. Snažili sme sa vrátiť všetko do normálu, ale rozprávajte niekomu, ako sa vám darí v škole, keď sa na vás pozerá a je úplne mimo. Chýba, stále si nemôžem zvyknúť na život bez neho. Našla som si najlepšiu kamarátku, moju spolužiačku, ktorá ho nahradila, ale nie úplne. Hovorí sa, že každý je nahraditeľný. Nie je to pravda.

     Keď som to už úplne vzdala a mala lásky akurát tak plné zuby, prišla. Keby prišla, ona sa dovalila ako tajfún! A to rovno zo školského automatu v podobe kávy vyliatej na mojom obľúbenom svetri. Lukáš ešte teraz nemôže pochopiť, prečo som mu vtedy nevynadala. Nemala som náladu s niekým sa hádať a už vôbec nie niekomu nadávať. Čo tam po svetri! Život je krátky, a preto sa snažím veľmi sa nerozčuľovať. To sa Lukášovi na mne páči (vraj). Chodíme spolu už mesiac a ideme na to veeeeeeeeeeeeeeeeeeľmi opatrne. Dúfam, že sa nesklamem ako prvýkrát.