No, viete, my na gymnáziu nemáme vrátnicu, ale recepciu (ako keby sme boli v nejakom hoteli a nie v škole :P). Teda nemáme pani vrátničku, ale pani recepčnú. Máme dve, ale jedna z nich je menšia, omnoho menšia, ukecanejšia, ukričanejšia a vtipnejšia. Kam príde, tam je chaos. Rada kričí, najmä po študentoch, že nenosia prezuvky, že sú drzí, že sa správajú nekultúrne, že neposlúchajú a veľa ďalších iných vecí.... Poznáme to dobre ;).
Každý normálny človek pred vstupom niekam, najmä do triedy, v ktorej sa vyučuje, zaklope. Teda väčšina ľudí. Ale nie, ona si vtrhne bez zaklopania s tým, že dvere sa držia v pántoch silou dobrej vôle. A pri vstupe si nikdy neodpustí nejakú poznámku. Musím však dodať, že je veľmi vtipná. Na jej poznámkach, aj keď sú častokrát neslušné, sa zabávajú študenti i profesori. Ale ona vie zabaliť neslušnosť do pekných slov, takže to nevyzneje až tak hrubo.
Určite je blíženec, lebo je to rozdvojená osobnosť. Buď si sedí vo svojom „kanclíku“, teda na recepcii a pletie, štrikuje či vyšíva, je pri tom úplne ticho a nikto ani nevie, že je tam. Alebo, na druhej strane, chodí po škole a vykrikuje. Teda, vykrikuje... Skôr rozhlasuje. Keď kričí na prízemí, je ju počuť hádam všade. A tak každý vie, že ten je zasa drzý, celý po otcovi, ktorý študoval na gympli pred nejakými dvadsiatimi rokmi, že tá sa skoro prizabila na rohu chodby, lebo nemá čo behať, ale nie, ona lieta ako blázon, že ďalší sa asi zbláznil, lebo viaže šnúrky topánok celej sexty na také uzlíky, že sa to dá len rozstrihať a že tie zasa idú do Zlatej uličky na cigaretku.
Plus bonus, veľmi dobre si rozumie so školníkom. Dokážu prekecať hodiny a hodiny, celé naše vyučovanie, aj viac. Pri ňom si asi trénuje hlas, aby mohla tak isto ako v škole kričať aj na schodišti a po chodbách bytovky, v ktorej býva. Pôsobí ako rozhlas, keďže v meste, kde býva, ho je počuť naozaj len zriedka.
To je skromný opis našej pani recepčnej. Jednoducho recepčná na pohľadanie ;).
Komentáre