Život študenta

     Poznáte to, trieda rozdelená na dve polovice podľa začiatočných písmen priezvisk... Druhá polovica mala mať minulý týždeň poobede cvičenia z fyziky, avšak profesor, zhodou náhody triedny, im dal len úlohu a poslal ich domov. Viete si predstaviť konflikt, aký to vyvolalo. Prvá polovica sa cítila.... no cítila. Pretože my sme tam sedeli dve poobedňajšie hodiny do tretej a ostali sme tú istú domácu úlohu.

     Keď prešla vlna pobúrenia a rozčúlenosti, nastolila sa otázka: Čo vo štvrtok? Triedny nám povedal, že cvičenia normálne pokračujú, a teda má prísť prvá skupina. Tá to však odmietla a rozhodli sme sa, že na cvičenia nepôjdeme.

     Štvrtok, po piatej hodine v šatni. Polovica prvej skupiny sa rozbehla na busy. Tretina bola na obede a ostatok sedel v šatni. Už dva dni som rozmýšľala nad otázkou: Zradiť triedneho alebo spolužiakov? No, vzhľadom na to, že náš triedny je úplne super a snaží sa nám vyjsť v ústrety, kde sa len dá, sa mi to zdalo ako veľký podraz. Ale zasa podraziť spolužiakov, s ktorými musím vydržať ešte dva roky?

     Päť minút pred zvonením. Čo teraz? Keďže som bola týždenníčka, musela som odovzdať triednu knihu, ktorá bola v šatni. Rozhodla som sa teda, že sa pôjdem pozrieť hore do učebne, či tam náhodou niekto nie je. Po ceste mi volala spolužiačka a prehovárala ma, aby som tam nešla. No, hovorím si, veď pozrieť sa tam môžem. To išla so mnou ešte jedna spolužiačka z druhej skupiny, ktorej išiel bus až o pol hodiny. Na chodbe som stretla ďalšieho spolužiaka, ktorý patrí do mojej skupiny.

     Keď zazvonilo, v triede sme boli traja. Z toho jedna tam nemala čo robiť. Prišiel triedny... a čo mohol? Akurát sa nás opýtal, či by sme išli na výlet s céčkarmi a poslal nás domov... Som zvedavá, kto bude mať cvičenia na budúci týždeň. Ale aj tak to bolo podľa mňa nefér, voči všetkým. Mali sme mať cvičenia celá trieda a bolo by po problémoch.